Akosi sa posledná zima vydarila. Vietor tíško fúkal, a hoci na teplomery sa zobrazilo -6, svietilo slnko a dávalo pocit hrejivého tepla. Zazvonil mobil a v ňom SMS-ka. Ona ju rýchlo prečítala. „Poď von, dáme si malú prechádzku, čo povieš?“ Pozrela na hodinky a odpísala, že stretnutie bude o hodinu. Mala dosť času sa obliecť a vyzerať podľa nej k svetu.
Stretli sa ako vždy, neutrálne miesto a vybrali sa nevedno kam, kamsi do prírody. Rozprával On, potom Ona a nevedno ako hodiny ubiehali jedna po druhej. Šteklivý mráz dal pocítiť túto časovú dezorientovanosť. Im bol akosi bližší dneskajšok ako ten včerajšok.... možno preto sa tešili aj na ten zajtrajšok.
22. okt 2007 o 19:04
Páči sa: 0x
Prečítané: 549x
Slnko svieti i keď nebo plače (1)
Život je plný náhodných stretnutí. Obyčajný človek sa môže zmeniť na toho, ktorý nám zasiahne do života hoci len nepatrnou časťou. A na pohľad zaujímavý s vlastným štýlom vyznie zaujímavo ozaj len svojím vzhľadom a takto vykryje svoj nízky prejav osobnosti.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)