Veď mládež je v skutočnosti len skupina ľudí, ktorá je jednou nohou v dospelosti a pomaly no isto sa lúči so svojim detstvom. Skupina ľudí, ktorá poznáva nepoznané a život jej uštedrí občas i nejakú tú výchovnú facku. Zoceľuje ju nádej, že spraví možno svet krajším, lepším no občas sa životom vlečie i cez slzy, lebo tie sú vari najlepší liek na zranenú mladú dušu.
Uznávam, že občas i my mladí vyvádzame veci, ktoré by sme si mohli odpustiť, no vďaka chybám ktoré v živote robíme dostávame tú najlepšiu školu. Možno je pre niekoho tvrdá a pre niekoho ani nie, no všetko sa raz v živote zráta a vráti sa späť.
No až budeme starí a budeme sa dívať ako sa naše deti či vnúčatá pretĺkajú mladosťou, nezabúdajme, že i my sme boli kedysi takí, hoci naša listina života v mladosti nebola taká pestrá ako ich. Možno namiesto kritiky stačí jemné pohladenie či rozumné slovo smerované do duše. Možno stačí málo, a zároveň tak veľa, aby sme kráčali tou svojou, no správnou cestou životom...