Niežeby sa mi tento výrok nepáčil, alebo by som proti nemu niečo mala, no prinútil ma zamyslieť sa nad ním. „Budúcnosť je plná výziev a nádejí.“ No čo ak sa nám naša „už uskutočnená budúcnosť“ vôbec nepodobá tomu čo sme chceli dosiahnuť?
Snívame o tom ako to bude o pár rokov, možno o pár dní. Pozrime sa však dozadu a uvážme si či je všetko tak ako sme si to naplánovali či vysnívali. Určite to tak nie je, možno sa to len podobá na to čo sme chceli, no nie je to to „pravé orechové“.
V dnešnej dobe žijú ľudia len s pohľadom do budúcnosti a pri tom zabúdajú na prítomnosť. Ich pohľad do budúcna udržiava sila nádeje či výzvy a tak im zabraňuje dívať sa na to čo práve prežívajú, čiže prítomnosť. Veď každú výzvu posilňuje len nádej na dosiahnutie stanoveného cieľa, no čo ak sa ten cieľ nepodarí dosiahnuť?
Možno si poviete, že i sklamanie má v živote svoje miesto. Je to tak, nepopieram. No načo si vysnívať niečo pre čo by sme sa mali v budúcnosti sklamať? Preto si vravím „žime pre to, čo sa práve deje a nie pre to čo príde.“ Myslím, že takto sa nám bude zdať život krajší. Ak by som bola astrológ, povedala by som len jediné: Budúcnosť je len vo hviezdach, ktoré sú od nás na míle vzdialené.
